Bengálska mačka
Bengálska mačka vznikla skrížením domáce domestikovanej mačky a divoké mačky bengálske. Tomu zodpovedá jej vzhľad a predovšetkým temperament.
História a pôvod bengálske mačky
K prvému pokusu o vyšľachtenie dnešnej bengálske mačky došlo v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, a to v Spojených štátoch. Cieľom bolo vyšľachtenie priateľské a plne domestikovanej domáce mačky s aspoň čiastočným zachovaním podoby a fyzických vlastností mačky divoké, čo bolo snom mnohých chovateľov. Prvé kríženie však neiniciovala chovatelia, ale americkí genetici, pretože u divokých bleskovice mačiek bola zistená neprítomnosť génu mačacia leukémia, voči ktorej tak bola táto mačka imúnna. Aj napriek snahe genetických vedcov sa ale kríženie nedarilo a ďalšie chov narážal na problém neplodnosti kocúrov a ťažké ochočitelnosti mačiatok prvej generácie, čo ďalšie pokusy takmer zastavilo.
Ďalší pokus o skríženie sa tak opakoval až o niekoľko desiatok rokov neskôr, keď sa o neho pokúsila Američanka Jean Millová, ktorá bola už dopredu oboznámená s možnými úskaliami a problémami, ktoré by prípadne mohli nastať. Chovateľka tak počítala s divokosťou pôvodného plemena is možnou neplodnosťou kocúrov prvej generácie. Tú vyriešila šľachtením iba samičích mačiatok s domestikovanými kocúrov, čím bola plodnosť zaručená, pretože neplodnosť sa objavovala iba u samcov. Aj napriek tomu však bol chov značne problematický a všeobecne bola prijatá až štvrtá generácia pôvodných mačiek, ktorú však uznali iba niektoré z chovateľských asociácií. Európska FIFE uznala bengálske mačky dokonca až v roku 1998.
Aj keď vyšľachtenie bengálske mačky patrí k najväčším chovateľským úspechom, jej šľachtenie nie je ešte úplne ukončené, pretože v niektorých chovných programoch sa dodnes používajú divoké bengálske mačky.
Povaha a charakter
Bengálske mačky sú inteligentné, zvedavé, aktívne ale predovšetkým veľmi temperamentný plemeno, za čo môže ich divoký pôvod. Sú teda aj výbornými lovcami a nemalo by vás teda prekvapiť, keď sa vám príde pochváliť so svojím úlovkom, napríklad aj v podobe vtáka, krtka či menšie lasice. Mimo to je Bengálska mačka veľmi hravá, čo jej vydrží až do dospelosti. Má veľmi rada spoločnosť a spolužitie s inými mačkami či psami býva úplne bezproblémové.
Popis a vzhľad
Bengálska mačka má dlhé a svalnaté telo. Chvost býva strednej dĺžky a na konci je vždy čierno sfarbený. Hlava je vzhľadom k telu malá pretiahnutá. Toto plemeno má veľmi hustú srsť a môžeme sa stretnúť s celou radou farebných prevedení, a to s hnedou, v odtieňoch žltej alebo zlaté. Menej časté býva prevedení bielej, striebornej, modrej a zriedkavo sa objavuje čierne sfarbenie celého tela.
Štandard plemena Bengálska mačka
Podľa štandardu FIFe (Fédération Internationale Feline - medzinárodné organizácie milovníkov a chovateľov mačiek) patrí Bengálska mačka do kategórie III - Krátkosrsté a somálske.
Základná starostlivosť o bengálskou mačku
Bengálska mačka nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Odporúča sa však škrabacie kôl alebo iné podobné hračky. V opačnom prípade sa môžete dočkať nemilého prekvapenia na domácom nábytku.
Zaujímavosť
Pre pôvodné divokú bengálskou mačku sa v zahraničí používa názov Asian Leopard Cat, čo často vedie k chybným prekladom, následkom čoho sa môžeme v rôznych časopisoch či publikáciách stretnúť s tvrdením, že Bengálska mačka bola vyšľachtená z leoparda či dokonca tigra.
Komentáre
Prehľad komentárov
boze to sa neda citat, co za kretena to prekladal? urcite google.
idioti
(méno, aha..., 13. 12. 2017 12:36)