Birma
História plemena Birma
Legenda o vzniku plemena
V dávnych rokoch tibetskí mnísi vybudovali chrám zasvätený ich bohyni Tsun Kyan-KSE. Okrem mníchov v ňom žili aj snehovo biele mačky. Mnísi verili, že duše ich mŕtvych bratov sa prevteľujú práve do týchto čistých zvierat. Medzi mníchmi žil aj múdry a zbožný láma Mun-Ha. Nebolo možné ho vidieť bez sprievodu jeho obľúbeného kocúra s jantárovými očami menom Sihn. Jednej temnej noci bol chrám prepadnutý a starý láma pri modlitbách zabitý. Ako vždy mu po boku stál verný Sihn. Po smrti pána sa však zmenil. Farba na nohách, chvoste a tvári stmavla a oči sa sfarbili do modra. Len labky, ktoré sa dotýkali lámovia tela, zostali biele. Rovnakú zmenou prešli aj ostatné mačky v chráme, a tak vzniklo plemeno Birma.
V skutočnosti bolo plemeno Birma vyšľachtené vo Francúzsku začiatkom 20. rokov skrížením dvojfarebné dlhosrsté a siamské mačky.
Povaha
Birma sa veľmi dobre znáša s deťmi. Je trpezlivá a na detskú nešikovnosť nereaguje agresívne. Je od prírody inteligentný a vynaliezavá. S obľubou napodobňuje svojho pána a naučí sa tak napríklad otvárať dvere. Tieto mačky nepotrebujú nákladné hračky alebo preliezačky. Dokážu sa vyblázniť aj s guličkou papiera alebo sa strapčeky na povrázku. Sú citlivé a vie skvele vycítiť náladu svojich blízkych. Sú pevne viazané na človeka a zle znáša samotu. Toho, kto sa im často venuje, zahrnú pozornosťou a láskou. Sú prispôsobivé a radi vyhovejú všetkým ľudským prianiam.
Vzhľad birmu
Birma patrí k polodlouhosrstým, stredne veľkým plemenám. Jej kožuch je na dotyk hodvábny, ale nie tak hustý ako u perzskej mačky. Jej hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 2,5 až 4,5 kg. Dospelý kocúr môže vážiť až 5 kg. Plné dospelosti Birma dosahuje asi v 4 rokoch. Birma má chvost, nohy, uši a tvárovú masku sfarbené tmavo. Mladé mačky ešte nemajú masku úplnú. Labky sú až ku členkom biele, masku od uší oddeľuje svetlý prúžok. Zvyšok tela je zlatistý. Golier je v lete takmer neviditeľný au mladých mačiek nedostatočne vyvinutý.
Štandard plemena Birma
Hlava je masívna, srdcového tvaru. Mala by byť zaoblená s plnými lícami. Brada býva zaoblená a výrazná. Čelo je mierne klenuté. Oči sú oválne, skoro guľaté a smerom k nosu zošikmené. Ich farba musí byť modrá. Odtieň by mal zodpovedať farbe srsti - čím svetlejšia srsť, tým svetlejšie oči. Uši sú stredne veľké a postavené ďaleko od seba. Telo je dlhé s pevnou kostrou. Nohy sú krátke, silné a zakončené guľatými labkami. Chvost by mal byť pokrytý dlhými chlpmi.
Birma sa vyskytuje s jednotnými, žíhanými alebo želvovinovými odznaky (čiernohnedá, čokoládová, modrá, lila, červená a krémová farba).
Starostlivosti
Birma má o niečo menej hustú srsť ako perzská mačka, takže nemá taký sklon ku knocení. I cez to je však dôležité ju pravidelne prečesávať. Väčšinou stačí asi dvakrát týždenne. Len pri prechode na letný srsť alebo pred výstavou je potrebné venovať srsti väčšiu pozornosť. U väčšiny plemien s úzkou genetickou základňou sa objavujú dedičné vady. Birma však našťastie trpívá len kožnými ochoreniami alebo nervovými poruchami.